Preskočiť na obsah

Rudno nad Hronom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rudno nad Hronom
obec
Pôvod názvu: Tekovské Rudno, v obci sa ťažila ruda
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žarnovica
Región Tekov
Vodné toky Hron, Rudniansky potok
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 48°25′12″S 18°41′10″V / 48,420000°S 18,686000°V / 48.420000; 18.686000
Rozloha 19,28 km² (1 928 ha) [1]
Obyvateľstvo 522 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 27,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1147 (1283)
Starosta Marián Šurjanský[3] (KDH, HLAS-SD)
PSČ 966 51
ŠÚJ 517232
EČV (do r. 2022) ZC
Tel. predvoľba +421-45
Telefón 045/6856 253
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rudno nad Hronom
Webová stránka: rudnonadhronom.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Rudno nad Hronom je obec na Slovensku v okrese Žarnovica.

Katastrálne územie obce susedí s 5 obcami: sever – Žarnovica, severovýchod – Voznica, severozápad – Nová Baňa, juhozápad – Brehy (všetky okres Žarnovica), juhovýchod – Uhliská (Nitriansky kraj, okres Levice). Kataster obce sa rozkladá v 3 geomorfologických celkoch: Štiavnické vrchy, Vtáčnik a Žiarska kotlina. Väčšina územia sa rozprestiera v CHKO Štiavnické vrchy. Najvyšším bodom katastra je vrch Veľký Žiar (856 m n. m.), najnižším hladina Hrona (okolo 200 m n. m.). Celé katastrálne územie je zväčša hornaté, vulkanického (sopečného) pôvodu. Horninové podložie tvoria najmä treťohorné sopečné horniny ako andezit, ryolit a ich tufy. V oblasti, ktorou pretekajú vodné toku sú to štvrtohorné štrkové a piesčité sedimenty.[4]

Rieka Hron a jej prítoky

[upraviť | upraviť zdroj]

Cez katastrálne územie obce preteká rieka Hron v dĺžke okolo 2,8 km juhozápadným smerom. Ďalej jeho ľavostranný prítok Rudniansky potok, pravostranný prítok Mokráň a ďalšie menšie vodné toky.

Rudniansky vodopád

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosťou je chránená prírodná pamiatka Rudniansky vodopád. Rudniansky vodopád je jediným vodopádom v CHKO Štiavnické vrchy. Je vysoký asi 4 m a vznikol pri tektonickom zlome geologického podložia, tvoreného sopečnými horninami, andezitmi. Tvorí ho viacero prúdov, obtekajúcich skalu, ktoré v zime vytvárajú nádhernú cencúľovú výzdobu. V roku 1995 bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Nachádza sa na hornom toku Rudnianskeho potoka, ktorý preteká obcami Uhliská a Rudno nad Hronom, asi 5 km nad obcou Rudno nad Hronom v katastrálnom území obce Uhliská.[5]

Najstaršie zmienky

Stopu tejto obce nachádzame už v roku 1147, kedy sa tu údajne usadil jeden oddiel porýnskych križiakov. Tento údaj je uvedený v Monografii tekovskej župy. Mnohí iní autori však uvádzajú ako najstarší písomný údaj o obci správu z roku 1283, kde sa spomína obec pod názvom Ruda. Na ľavom brehu Hrona ležiace Rudno nad Hronom dostalo meno od rudy, ktorú ešte pred jeho založením objavili v terajšom jeho chotári. V latinských archívnych listinách sa spomína pod menom Rwdna alebo Rudna a v nemeckých pod menom Rudein alebo Rudeyn. Obyvatelia okolitých slovenských obcí mu dali meno Rudnuo a Maďari Bárs-Rudno (Tekovské Rudno) alebo Garam-Rudno (Hronské Rudno).[6]

Baníctvo

Dejiny obce sa už od dávnej minulosti spájajú s banskou činnosťou, čomu nasvedčuje už samotný jej názov. Prvé zmienky o baníctve v danej oblasti pochádzajú už zo 14. storočia. V oblasti vrchu Chlm sa nachádzalo 14 pomenovaných štôlní na žilách Anna, De Deo, Filip a Priečna. Ťažili sa hlavne zlato, striebro a železná ruda. Baníctvo postupne zaniká v r. 1870. [7]

Sklárstvo

Rudnianska skláreň pôsobila v r. 1872 – 1927 v mieste bývalých banských stúp. Založil ju český podnikateľ Ignác Prokopec, no najväčšiu slávu zažila pod vedením Vincenta Ružičku. Vyrábala všetky druhy dutého skla (krčmárske, lekárske, fľaše na minerálky atď.), ale aj dekorované a brúsené sklo. Niektoré jej výrobky boli vyvážané až do Egypta. Z pôvodného komplexu fabriky sa do súčasnosti zachovali už len 3 menšie budovy. Posledný majiteľ Viliam Ružička prišiel o veľkú časť majetku hazardom. Kvôli tomu sa jeho švagor Ján Göpfert s ďalšími odborníkmi presťahoval do Novej Bane, kde si založili novú skláreň.[8]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hrádok, pozostatky stredovekého hradu na vrchu Hrádok (Ivankovo 416 m n.m.). Malý opevnený hrad bol vybudovaný niekedy v 12.-13. stor. pravdepodobne kvôli kontrole cesty do Pukanca.[9]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Imricha, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéra a predstavanou vežou z rokov 18021803. Stojí na mieste staršej stavby. Kostol prešiel neogotickou prestavbou v roku 1887, kedy bola postavená aj veža.[10] Stavba má hladké fasády, dekorované iba šambránami. Portál je riešený ako lomený oblúk v duchu neogotiky. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Kaplnka srdca Panny Márie na kalvárii nad obcou, neogotická stavba z rokov 18991900. Fasády sú dekorované kvádrovaním a nárožnými opornými piliermi. Stavba je ukončená vežou s ihlancovou helmicou tvoriacou súčasť hmoty kaplnky.[11]
  • Banícka kaplnka sv. Joachima a sv. Anny z roku 1809. Prešla obnovou v roku 1936. Oproti nej sa nachádza zrekonštruovaný portál dedičnej štôlne Anna - Božena.
  • Pozostatky 2 tajchov nad obcou: Nový a Starý tajch vybudované koncom 18. stor. pre potreby baníctva.[12]

Partnerská obec

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Langeneichstädt (Nemecko) v spolkovom štáte Sachsen – Anhalt približne 30 km od mesta Halle. Autorom myšlienky partnerstva oboch obcí bol rodák z Rudna p. Emil Luky, ktorý žije v obci Langeneichstädt od roku 1972. Zmluva bola podpísaná v marci 2003.[13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. LUKNIŠ, Michal, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 2 : Príroda. Bratislava : Obzor, 1972. 917 s.
  5. Prírodné vodopády Slovenska - výber podľa územnej pôsobnosti ŠOP SR [online]. www.sopsr.sk, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.
  6. Rudno nad Hronom - História [online]. www.rudnonadhronom.sk, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online. Archivované 2019-04-08 z originálu.
  7. ZREBENÝ, ALEXANDER.. Dejiny Brehov. [s.l.] : Vydav. Osveta, 1983. Dostupné online.
  8. A.S, Petit Press. Skláreň v Rudne nad Hronom 1872 – 1927 [online]. blog.sme.sk, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.
  9. KAFKA, ing Richard. Nová Baňa a okolie [online]. streda 1. júla 2015, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.
  10. Rudno nad Hronom [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
  11. RK Farnosť - Rudno nad Hronom [online]. rudno.fara.sk, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online. Archivované 2012-10-28 z originálu.
  12. A.S, Petit Press. Takmer zabudnuté tajchy v Rudne [online]. blog.sme.sk, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.
  13. admin.rnh. Rudno nad Hronom - Partnerská obec [online]. rudnonadhronom.sk, 2012-10-10, [cit. 2018-07-29]. Dostupné online. Archivované 2018-09-03 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]